Kapilárna, vzlínajúca základová vlhkosť
Pri chýbajúcej alebo poškodenej vodorovnej izolácii nasáva porézny stavebný materiál do svojho kapilárneho systému základovú vlhkosť.
Hygroskopická vyrovnávacia alebo rovnovážná vlhkosť cieľ úspěšného vysušenia muriva
Každý múr a každá omietka obsahujú určité množstvo hygroskopickej vlastnej soli (soľ v stene) ako aj cudziu soľ (napr. soľ zo zeme). Tieto soli sa pôsobením kapilárnej vzlínajúcej vlhkosti“ vymývajú „zo zeme príp. z muriva. Ukladajú sa predovšetkým v odparovacej zóne muriva, príp. v omietke alebo v nátere. Aj keď je murivo vo vnútri suché, môže sa stará zasolená omietka príp. náter pri vyššej vzdušnej vlhkosti javiť ako mokrá (hygroskopická)!
Minimálne požiadavky pre hodnoty vysušeného muriva sú stanovené podľa ÖNORM B 3355. Po prevedení všetkých sanačných prác, zohľadnení rušivých faktorov a správnej sanačnej techniky musí byť behom 2 rokov dosiahnutý stupeň účinnosti najmenej 50 %.
Bočne prenikajúca vlhkosť
Pri chýbajúcej alebo poškodenej zvislej izolácii napr. u pivničného muriva, ktoré je v styku s terénom, môže dochádzať k prenikaniu bočnej vlhkosti, ktorá kapilárne vzlína, príp. prestupuje celým murivom. Čím pevnejšie je murivo a čím menšie je množstvo bočne prenikajúcej vlhkosti, tým lepšie môže AQUAPOL – systém pôsobiť. Pokiaľ je želaním docieliť zvnútra absolútne suché steny, je možné toho docieliť v kombinácii s vhodnou sanačnou technikou.
Voda tlačená, tlaková alebo svahová
Zdvihnutá svahová voda, dočasne vysoká spodná voda spôsobujú vnikanie vody do muriva pod tlakom, čo spôsobuje čiastočne i tlak v kapilárnom systéme (hydrostatický tlak!).
Ostrekujúca voda
Pri príliš hladkom povrchu terénu vedľa vonkajšieho muriva sa dážď odráža a strieka na oblasť sokla (betónové dosky, asfaltová cesta, odkvapový chodník atď.). Symptómom ostrekujúcej vody je napr. rast machu a lišajníku.
Vlhkosť z dopadajúceho dažďa
Na poveternostnej strane namáhanej dažďom preniká vlhkosť do muriva úplne priepustnou omietkou alebo preniká do muriva neomietnutého.
Vsakujúca voda
Povrchová voda vznikajúca zrážkami, ktorá preniká bez prekážok do špár medzi domovým múrom a zemou a tým značne premáča murivo v podzemí (väčšinou v pivnici).
Vlhkosť rušivých polí
Určité elekromagnetické, elektrostatické, magnetické polia príp. polia iného druhu sú schopné kapilárnu vlhkosť v murive zvyšovať.
Zásadne rozoznávame 2 druhy rušivých polí:
- Rušivé polia geologického pôvodu – sú spôsobené podzemnými vodnými prameňmi, rýchlo tečúcimi podzemnými prúdmi vody, tektonickými zlomami atď.
- Rušivé polia technického pôvodu – sú vyvolávané televíznymi, rozhlasovými, radarovými vysielačmi, vysielačmi pre mobilné telefóny a ďalšími (= elektrosmog), ďalej neizolovanými elektrickými alebo kovovými vodičmi (rúry atď.), neizolovanými držiakmi bleskozvodov v murive apod.
Kondenzačná vlhkosť (alebo voda z orosenia)
Na poveternostnej strane namáhanej dažďom preniká vlhkosť do muriva úplne priepustnou omietkou alebo preniká do muriva neomietnutého.
Kondenzácia
Kondenzácia vody na povrchu steny vzniká v dôsledku dosiahnutiu rosného bodu vodných pár vo vzduchu. Býva spôsobená nedostatočnou tepelnou izoláciou steny, prítomnosťou tepelného mostu alebo v zateplenom dome polystyrénom – v kombinácii s plastovými oknami dom úplne uzatvoríme a stáva sa nepriedušný.
Riziko tvorby plesní
Obrovským problémom je vznik plesne na vnútorných povrchoch. Skondenzovaná voda umožňuje rast plesní na materiáloch, ako je latex vo farbe na steny.
Vzduch obsahuje plesňové spóry (výtrusy) rôzneho druhu, ktoré sa podobne ako prach usádzajú na povrchoch stien a nábytku. Ani na vzduchu, ani na suchých povrchoch nenachádzajú tieto spóry podmienky na rast. Ak povrch zvlhne (kondenzuje voda, presiakne dažďová voda, zatečie voda z vane a pod.), začínajú tieto plesňové spóry veľmi bujne rásť, vytvoria viditeľný plesňový trávnik. Ak táto vlhkosť vyschne, prestane nárast – vývoj plesne a začne až vtedy, akonáhle sa vlhkosť opäť vyskytne. Ak chceme odstrániť už vzniknutú pleseň, musíme dbať predovšetkým na to, aby povrchy napadnuté pliesňou vyschli, a zabrániť opakovateľnému zvlhnutiu. Pleseň potrebuje vlhkosť, a tá môže vzniknúť kondenzáciou (zrazením) vody nachádzajúcej sa vo vzduchu.
Kondenzát vzniká na vnútornom povrchu konštrukcie preto, lebo teplota vnútorného povrchu klesla na, alebo pod teplotu rosného bodu a vodná para obsiahnutá vo vnútornom vzduchu sa na takto studenom povrchu vyzráža. Už stačí len vyšetriť, ktorá z okrajových podmienok je za vznik kondenzátu zodpovedná. Ak sa táto diagnostika podarí, máme „vinníka“.
Vznik teploty rosného bodu môžu najviac ovplyvniť okrajové podmienky:
- teplota a prúdenie vnútorného vzduchu
- relatívna vhkosť vnútorného vzduchu
- teplota vonkajšieho vzduchu
Absolútna vlhkosť vzduchu [g/m3] vyjadruje hmotnosť vodnej pary obsiahnutej v 1 m3 vzduchu. Vzduch môže pojať iba určité množstvo vodnej pary, ktoré závisí na teplote vzduchu. Všeobecne platí, že s klesajúcou teplotou vzduchu, klesá jeho schopnosť pojať vodnú paru a naopak.
Relatívna vlhkosť vzduchu [%] vyjadruje stupeň nasýtenia vzduchu vodnými parami. Relatívna vlhkosť udáva pomer medzi aktuálnym a maximálnym možným nasýtením vzduchu pri danej teplote.
Určitá relatívna vlhkosť vzduchu je potrebná pre vytvorenie príjemnej klímy pre bývanie. Ako hygienicky prijateľné rozmedzie vnútornej relatívnej vlhkosti vzduchu je uvádzané 30% – 70%. Optimálna relatívna vlhkosť vnútorného prostredia sa pohybuje okolo 40%. Dlhodobo vyššia relatívna vlhkosť ako 50% je z hygienického hľadiska nevhodná, pretože prispieva k nadmernému množeniu baktérií, roztočov a zvyšuje riziko rastu plesní na materiáloch s nižšou povrchovou teplotou.
Relatívna vlhkosť vzduchu je závislá od užívania budovy, či obytného priestoru. Relatívna vlhkosť sa v interiéri zvyšuje najmä pri varení, sušení prádla, kúpaní, sprchovaní, dýchaní, odparovaní vodnej pary z rastlín, u novostavieb odparovaním technologicky naviazanej vody z betónov, omietok, či malty. V štandardnej domácnosti sa môže vyprodukovať až 10 kg vodnej pary za deň. Pri súčasnej požiadavke na veľkú tesnosť okien, nedostatočnom vetraní a vykurovaní v zimnom období, vnútorná relatívna vhkosť často prekročí hranicu 60% – 70%.
Teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je vzduch plne nasýtený vodnými parami, t.z. dosiahne 100% relatívnu vlhkosť. Ak teplota klesne pod tento bod, dôjde ku kondenzácii vodných pár vo vzduchu. Čim je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, tým vyššia je aj jeho teplota rosného bodu. Pre štandardné návrhové podmienky, kde teplota vnútorného vzduchu = 20°C a relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu ≤ 50% platí, že teplota rosného bodu je 9,3°C. Ku kondenzácii vodnej pary dochádza dovtedy, kým sa nezníži relatívna vlhkosť vzduchu (čím sa zároveň zníži teplota rosného bodu).
Riziko vzniku kondenzátu, resp.rastu plesní, závisí teda od prípadného vzniku teploty rosného bodu na vnútornom povrchu konštrukcie.
Nevhodné stavebné technické zásahy (človek – „najväčší škodca stavieb“)
Najväčší škodca stavieb je človek. Svojimi neodbornými a nevhodnými zásahmi do stavby môže spôsobiť ďalekosiahle a často krát nenapraviteľné škody.
V skratke o nás
Vysušovanie muriva a sanácia vlhkých budov. Jedinečný, jednoduchý a neprekonaný spôsob odstránenia kapilárne vzlínajúcej vlhkosti v murive bez stavebného zásahu na princípe magnetokinézy.